Vývojová sila dieťaťa a eskalácia

Vývoj dieťaťa v období okolo 18 mesiacov je pre rodičov často náročnou skúškou trpezlivosti a pochopenia. V tejto fáze sa deti nachádzajú v štádiu, kedy začnú aktívne objavovať svet okolo seba. Už sa samostatne pohybujú a ich pozornosť je upriamená na to, ako fungujú veci. Pre dieťa je fascinujúce zistiť, že keď napríklad stlačí vypínač, svetlo zhasne a nastane tma. Táto zmenu vníma ako vlastný výkon a je z nej nadšené. Práve toto hľadanie kauzalnosti – teda vzťahu medzi príčinou a následkom – je jedným z najdôležitejších vývojových míľnikov.

Toto intenzívne skúmanie sveta je poháňané veľmi silnou vývojovou silou, ktorú je extrémne ťažké zastaviť. Dieťa je fascinované tým, že jeho jednoduchej akcii, napríklad pohybu ruky, predchádza zmenu v prostredí. Toto učenie a nastavenie na rozvoj je prirodzené a nevyhnutné. Otázkou však zostáva, ako na to reagovať my, rodičia. Veľmi častou odpoveďou, ktorá prichádza, je pochopiteľná reakcia dieťaťa, ktoré sa stiahne alebo naopak začne bojovať. Dôvodom je často to, že naša reakcia ako rodičov je veľmi silná. Keď dieťa počuje opakované „nie“ a cíti, že je neustále zastavované, jeho cieľom nie je nás poškodiť ani byť zlé. Jeho cieľom je naistiť, ako to funguje a do akej miery sa to dá realizovať.

Ak my, rodičia, dieťa len zastavíme, táto vnútorná sila v ňom pokračuje. Ak však použijeme trest, napríklad fyzické tresty, situácia sa zhoršuje. U detí, ktoré sú veľmi citlivé, to nie je o tom, že by ich to bolelo. Je to o emočnom odpojení. Dieťa vtedy necíti, že je vedené k správaniu, ale že je nepochopené a odpojené od nás, rodičov. V jeho vnútri sa zrodí pocit, že nás nechápe a my ho tiež. Ak je dieťa temperamentné, začne si ísť za svojim a bude s nami bojovať.

Tu nastáva ten problém, že tresty často eskalujú situáciu namiesto toho, aby ju vyriešili. Dieťa sa učí nie pravidlá, ale ako reagovať na konflikt a ako sa odpojiť. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa má svoj temperament a individuálnu bývavy, ktorá ovplyvňuje, ako sa s výzvami vyrovná. Naša úlohou nie je len zastaviť nežiaduce správanie, ale pomôcť dieťaťu pochopiť, ako sa s týmito silnými vývojovými potrebami poradiť. Ak budeme reagovať s pochopením a budeme hľadať spôsoby, ako dieťaťu umožniť bezpečne skúmať svet, znižujeme riziko emočného odpojenia a budujeme silnejšie väzby. Tresty teda nie sú nástrojom na zastavenie vývojovej sily, ale často len spúšťačom ďalšieho konfliktu.