Mýtus o celonočnom spánku

Jedným z najväčších mýtov, s ktorými sa stretávajú tehotné ženy a mladé mamičky, je predstava o tom, že bábätko musí začať spať celú noc v veľmi skorom veku. Často sa počúvajú rady, že od troch alebo šiestich mesiacov by malo dieťa už zvládať celonočný spánok, a ak tak nie je, niečo je zle. Tento nátlak môže u rodičov vyvolávať zbytočný stres a pocit, že niečo robia zle. Skutočnosť je však iná a podstatne jemnejšia.

Najprv je dôležité vyvrátiť mýtus, že každému dieťaťu musíme naučiť zaspávať samo. Spánok nie je len o technike, ale je hlboko prepojený s tým, aké je to konkrétne bábätko a ako funguje celá rodina. Každé dieťa má svoju povahu, svoje potreby a svoje tempo vývoja. Niektoré deti sú samostatnejšie, iné potrebujú viac blízkosti a podpory od rodičov. To, ako rodina funguje, aké má zvyky a aké je prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má obrovský vplyv na to, ako sa vyvíja jeho spánok.

Veľmi často rodičia dostávajú informáciu, že ich dieťa by malo od troch alebo šiestich mesiacov začať spať celú noc, a že je to akási nutnosť. Tieto tvrdenia sa opierajú o staršie alebo menej presné predstavy o vývoji detí. V skutočnosti máme dnes k dispozícii viac výskumov na túto tému, ktoré prinášajú iný pohľad. Čím väčší je počet bábätiek zapojených do štúdie, tým jasnejšie vidíme, že časy, kedy sa dieťa naučí spať celú noc, sú veľmi rôznorodé. Nie je to žiadny pevný míľnik, ktorý by muselo dosiahnuť každé dieťa v rovnakom veku.

Výskumy ukazujú, že niektoré deti začnú spať celú noc rýchlejšie, často na základe svojej povahy a rodinnej situácie. Iné deti to zvládnu neskôr. Ale ak sa pozrieme na štatistiky z výskumov s veľkým počtom detí, vidíme, že najčastejšie sa deti dostávajú k celonočnému spánku až medzi druhým a štvrtým rokom života. To je oveľa realnejšie číslo než tri alebo šesť mesiacov. Táto skutočnosť sa potvrdzuje aj v praxi pri poradenstve s rodinami. Mamičky a otcia často prežívajú obavy, že ich dieťa v prvom roku života ešte budí, ale je to úplne normálne.

Prečo je takýto rozdiel medzi prvým rokom a druhým až štvrtým rokom taký výrazný? Dôvodom sú veľké zmeny vo vývoji dieťaťa. V prvom roku života prechádza dieťa obrovskými zmenami vo fyzickom, psychickom a vývojovom smere. Tieto zmeny ovplyvňujú aj spánok. Dieťa sa učí nové zručnosti, jeho mozog sa rýchlo vyvíja a jeho telo rastie. Všetky tieto procesy môžu narušiť spánok a viesť k častejšiemu budeniu. Preto je dôležité mať reálne očakávania a nebrať si za zlé, ak dieťa v prvom roku života ešte nespať celú noc.

Mamičky by si mali uvedomiť, že ich dieťa nie je výnimka, ak v noci vstáva. Je to prirodzená súčasť vývoja. Namiesto toho, aby sa snažili dieťaťu vnútiť neprimerané požiadavky na samostatnosť alebo celonočný spánok, je lepšie sa zamerať na to, čo dieťa potrebuje v danom veku. Každá rodina je iná a každé dieťa je iné. Dôležité je nájsť rovnováhu, ktorá vyhovuje dieťaťu aj rodičom, a mať trpezlivosť s tým, že celonočný spánok je proces, ktorý sa vyvíja postupne a u mnohých detí až po prvom roku života.