Fyziologické potreby novorodenca

Jednou z najdôležitejších fyziologických potrieb novorodenca je schopnosť regulácie vlastných telesných funkcií. Aby sme dieťaťu pomohli naučiť sa tieto procesy a umožnili vytvorenie potrebných nervových spojení, musíme mu poskytnúť prostredie, ktoré mu pri tejto úlohe pomôže. Pre bábätko je absolútne kľúčové vedieť si regulovať telesnú teplotu, dýchanie, srdcový tep, krvný tlak aj spánkové cykly. Tieto procesy sú preň veľmi náročné a vyžadujú externú podporu, pretože jeho vlastné systémy ešte nie sú dostatočne vyvinuté na to, aby fungovali úplne nezávisle.

Najlepším „habitatom“, teda prostredím, kde sa bábätko môže nachádzať a kde sa mu tieto funkcie najľahšie stabilizujú, je telo matky. Ak však nie je matka k dispozícii, plní túto funkciu telo inej milujúcej osoby, ktorá sa o dieťa stará. Kľúčovým faktorom nie je nevyhnutne biologická väzba, ale skutočný fyzický kontakt a blízkosť. V takomto kontakte sa všetky fyziologické funkcie dieťaťa samy od seba stabilizujú. Dieťa sa dostáva do tzv. homeostázy, čo je stav vyrovnanosti a rovnováhy, v ktorom sa jeho telo cíti bezpečne a stabilne.

Tento jav možno pozorovať v bežnom dennom živote mnohých mamičiek. Často sa stáva, že bábätko v náručí rýchlo zaspí a upokojí sa. Avšak, keď ho matka alebo starajúca sa osoba položí do postieľky alebo kočíka, dieťa sa po niekoľkých minútach zobudí a začne plakať. Tento cyklus sa môže opakovať celý deň. Dôvodom nie je to, že by bábätko bolo len unavené a potrebovalo spánok. Hoci únava je prítomná, hlavným dôvodom budenia je strata regulácie.

Keď bábätko stratí kontakt s telom dospelého človeka, jeho mozog zrazu zistí, že už nedokáže sám riadiť telesnú teplotu ani dýchanie. Stráca tak schopnosť regulácie, ktorá mu bola poskytnutá vonkajším zdrojom tepla a rytmu. V takomto momente mozog novorodenca spúšťa alarmový mechanizmus. Dieťa sa rýchlo zobudí, pretože jeho cieľom je čo najrýchlejšie sa vrátiť do toho rovnovážneho stavu, v ktorom sa cítilo bezpečne. Je to úplne prirodzený mechanizmus fungovania mozgu takého malého bábätka, ktoré ešte nemá plnú kontrolu nad vlastným autonómnym nervovým systémom.

Pre mamičky je dôležité pochopiť, že toto správanie nie je znakom zvyku alebo zlého vychovávania, ale biologickou potrebou. Nosenie a blízky kontakt sú preto nevyhnutné nie len pre emocionálnu väzbu, ale predovšetkým pre fyziologické prežitie a stabilizáciu dieťaťa. Telo dospelého človeka slúži ako vonkajší termostat a regulátor, ktorý pomáha bábätku preklenúť obdobie, kým jeho vlastné systémy nedozrejú a nedokážu tieto funkcie plne prebrať na seba.