Rozdiel medzi úzkosťou a strachom

Úzkosť a strach sú dve emócie, ktoré hlboko ovplyvňujú život každého človeka, vrátane detí v rôznych fázach ich vývoja. Hoci sa v bežnej reči často používajú ako synonymá, v psychológii a vývojovej psychológii existuje medzi nimi dôležitý rozdiel, ktorý je potrebné pochopiť, aby sme vedeli deťom správne pomôcť. Strach je rovnako ako úzkosť prirodzená ľudská emócia, no líši sa v svojej podstate a spôsobe prejavu.

Úzkosť je charakteristická tým, že je neurčitá. Ide o vnútorný pocit ohrozenia alebo napätia, pri ktorom človek často nevie presne identifikovať zdroj tohto pocitu. Je to taký nejasný, tlakujúci stav, ktorý môže byť sprevádzaný úzkosťou z budúcnosti alebo z neznáma. Naopak, strach je emócia konkrétna. Má jasného a identifikovateľného „vinníka“. Môže ísť o strach z psa, strach z výťahu, strach z výšky alebo strach z búrky. V prípade strachu vieme presne povedať, čo nás vystrašilo a čo sa snažíme vyhnúť.

Je však dôležité zdôrazniť, že hranica medzi úzkosťou a strachom je veľmi tenká a tieto dve emócie sa často prelínajú. V praxi je ťažké, ba takmer nemožné, ich úplne oddeliť. Často sa stáva, že neurčitá úzkosť sa prejaví ako konkrétny strach z niečoho, čo je v danom okamihu najbližšie, alebo naopak, že konkrétny strach sa zovšeobecňuje do celkovej úzkosti. Preto je dôležité vnímať ich ako súvisiaci celok, ktorý ovplyvňuje emocionálne zdravie dieťaťa.

V kontexte vývoja detí sa stretávame aj s pojmom somatofóbia. Hoci tento termín môže znieť odbornícky, v praxi ide o chorobný strach z určitého jevu alebo situácie. Človek si tohto strachu hlboko uvedomuje a ten ho začína silno limitovať v bežnom živote. Hoci sa snaží tento strach ovládnuť, nedokáže to. Charakteristické pre tento stav je vychýlené správanie a nepriemerný životný štýl, ktorý je výsledkom snahy vyhnúť sa tomu, čo vyvoláva strach. Je to stav, ktorý môže výrazne zhoršiť kvalitu života a vyžaduje si pozornosť.

Vznik a intenzita strachu a úzkosti nie sú náhodné. Na ich vývoj majú vplyv viaceré faktory, ktoré spolu úzko súvisia. Prvým je temperament dieťaťa, teda jeho vrodená povaha a spôsob, akým reaguje na podnety. Druhým faktorom je genetika, ktorá určuje, aké predispozície má dieťa na vývoj určitých emočných reakcií. Tretím a veľmi dôležitým faktorom je aktuálna vývojová fáza dieťaťa a jeho aktuálne vývojové potreby. To, čo je pre dieťa v jednom veku strachom, môže byť v inom veku bežnou vecou, alebo naopak. Bez strachu a úzkosti sa v skutočnosti nedá žiť, pretože tieto emócie plnia ochrannú funkciu a pomáhajú nám vyhnúť sa nebezpečenstvu.

Kľúčovou úlohou v tomto procese hrajú rodičia. Ako rodičia formujete spôsob, akým vaše dieťa vníma svet a ako sa učí prekonávať prekážky. Vaša úlohou nie je strachy eliminovať, ale pomáhať dieťaťu ich zvládať. Učíte ho, ako sa s úzkosťou a strachom vyrovnať, ako ich pochopiť a ako ich prekonať. Táto podpora je nevyhnutná pre zdravý emocionálny vývoj dieťaťa a pre jeho schopnosť čeliť výzvam života.